Chcete predchádzať hospodárskym krízam? Opravte svoju kultúru, nie voľný trh.

Autor: Peter Šulek | 21.2.2020 o 10:31 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  545x

Nespravodlivé nie sú trhové princípy, ale skôr zvnútornené hodnoty spoločnosti a jednotlivcov v nej. Riešenie nerovností preto nespočíva v štátnych reguláciách a prerozdeľovaní ale v hodnotovom nastavení kultúry.

Po každej veľkej hospodárskej kríze v nedávnej histórii sa viedla diskusia o tom, či slobodné trhy nehrajú príliš veľkú rolu v spoločnosti a či nezapríčiňujú nespravodlivosť. Politici, najmä tí vľavo, radi zdôrazňovali, ako by regulovali spoločnosť a hospodárstvo s cieľom vytvoriť lepší svet.

Je však vôbec možné vyhodnotiť, či sú slobodné trhy spravodlivé? Socialistické ideológie - často založené na Rousseauovom presvedčení, že súkromné vlastníctvo je zdrojom zla a Marxova viera, že kapitál spôsobuje vykorisťovanie pracovníkov - vytvárajú vysnívané svety plné nekonečných štátnych regulácií. Tieto chybné koncepcie a nanútené diktáty nevyhnutne vedú k násilne kontrolovaným centrálne plánovaným ekonomikám ako tá, ktorú si Slovensko vytrpelo počas svojej poddanosti impériu Sovietskeho zväzu.

Sovietsky zväz bol cieľovým bodom Leninovho socio-ekonomického procesu, no nedokázal uskutočniť utópiu, v ktorú všetci socialisti verili. Zlyhanie ZSSR by malo všetkých ekonómov, politikov a komentátorov naučiť rešpektovať pravdu. Ekonomiky založené na modeli vlastného záujmu od Adama Smitha sú morálne, intelektuálne a fiškálne nadradené každému socialistickému, centrálne-plánovanému modelu.

Vyrastal som v období, v ktorom sa Slovensko zviechalo zo sovietskej nadvlády. Zažil som obdobie zápasov o premenu plánovanej ekonomiky na úspešnú trhovú ekonomiku. Na vlastné oči som sledoval aké dôležité je, aby sa spoločnosť naučila, že s veľkou slobodou prichádza aj veľká zodpovednosť.

Je mi jasné, že nespravodlivé nie sú trhové princípy, ale skôr zvnútornené hodnoty spoločnosti a jednotlivcov v nej. Krajiny by sa pri riešení nerovnosti nemali obracať na štátne regulácie alebo prerozdeľovanie. Odpoveď spočíva skôr v propagácii zmysluplných hodnôt, hodnôt, ktoré obohacujú spoločnosť a posilňujú spoločné dobro.

Hlavným dôvodom tohto prístupu je filozofické chápanie ľudskej povahy a princípov, ktoré poháňajú správanie jednotlivca v spoločnosti. Zastávam augustiniánsky pohľad na ľudskú prirodzenosť , narodenú vo vzbure tela proti mysli, ktorá môže prerásť do stavu Hobbesovho "homo homini lupus", ak naša prirodzenosť nie je civilizovaná.

Všeobecne vzaté, ľudstvo sa civilizovalo po tisícročia etickými hodnotami a vzorcami správania, ktoré sa vyvinuli prostredníctvom našich sociálnych interakcií a kultúrneho rozvoja. Myslím si, že toto poháňalo prácu Adama Smitha o spoločenskom a kultúrnom snažení a jeho chápanie ľudskej prirodzenosti ako súčasne zameranej na seba (self-regarding)“ a na iných (other-regading) - dvoch kľúčových zdrojov motivácie pre každú racionálne a emočne zrelú ľudskú bytosť. Ten prvý zdroj - vlastný záujem - motivuje jednotlivcov tvrdšie pracovať, ak chcú napredovať. Zároveň tak zveľaďujú nielen svoje podnikanie ale prispievajú aj celej spoločnosti prostredníctvom zvýšenia kúpnej sily a daňových príspevkov. Druhý zdroj motivácie je možno menej zrejmý, ale zabezpečuje dôležité solidárne normy v celej spoločnosti - pretože ľudia od prirodzenosti súcitia s emóciami svojich blížnych.

Dôvera v systém voľného trhu v postkomunistických krajinách bola narušená vplyvom finančnej krízy v roku 2008. Nesmieme však zabúdať, že jadrom finančnej krízy bola morálna kríza. Tendencia komentátorov pripisovať príčiny krízy zlyhaniam trhu je plytká a neúplná. Viera, že neustále narastajúce regulácie zabránia ďalšej kríze, je naivná. Vlády by mali hľadať odpoveď v tom "druhom zdroji motivácie" ľudského konania, ktorý pôsobí samoregulačne na ľudské sebectvo. Posledná veľká finančná kríza bola spôsobená rastúcou chamtivosťou, ktorá zostala nekontrolovaná pri oslabenom vplyve kultúrnych a spoločenských tlakov na etické správanie. Vlády by teda mali vytvárať podmienky, v ktorých môžu kultúro-tvorné inštitúcie (ako napr. rodina, náboženstvo, vzdelanie, umenie atď.) účinne pôsobiť na zveľaďovanie pozitívnych  morálnych citov jednotlivcov zameraných na seba (self-regarding) aj na druhých (other-regarding).

 

 

Tento blog je slovenským prekladom článku autora na portáli conservatives.global:

https://conservatives.global/to-prevent-economic-crisis-fix-your-culture-not-the-free-market/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Šialenstvo a tretia cesta

Buď sa Slovensko vráti ku (ko)existencii s plnou cirkuláciou ľudí, alebo zhynie.


Už ste čítali?